V dnešnom svete sme stále častejšie obklopení pojmami “ekológia”, “obnoviteľná energia”, “klimatické zmeny”, “uhlíková stopa” a celou škálou ďalších podobných pojmov.
Do tejto skupiny by sa dala zaradiť aj biomasa. Snáď každý z nás tento pojem niekedy niekde počul, avšak nie všetci vedia, čo to vlastne biomasa je a aký je jej cieľ a využitie. A presne tomu sa bude tento článok venovať.
Čo je to biomasa?
Súčasná energetika sa veľmi rozsiahlo zaoberá témou obnoviteľných zdrojov. Vedľa známej solárnej energie a veterných elektrární však nájdeme aj také, ktorým nie je venovaná až taká pozornosť a jednou z nich je práve biomasa.
Najvšeobecnejšie možno biomasu označiť ako všetku organickú hmotu na Zemi, teda všetkých účastníkov kolobehu živín v našej biosfére. Jedná sa teda o telá všetkých živých organizmov – rastlín, húb, živočíchov, baktérií a siníc.
V rámci energetiky možno za biomasu označiť iba takú organickú hmotu, ktorá je energeticky využiteľná a keďže základom všetkej živej hmoty je uhlík a jeho chemické väzby, teoreticky možno za biomasu označiť naozaj všetky živé organizmy. Obsahujú totiž energiu.
Väčšinou sú však za energetickú biomasu považované rastliny, ktoré sú schopné získavať energiu pomocou fotosyntézy zo slnka. V tomto procese využíva jednoduché anorganické látky (oxid uhličitý a vodu) na tvorbu pre ňu energeticky dôležitých cukrov.
Môžeme teda hovoriť o tom, že rastliny v sebe akumulujú slnečnú energiu. Akumulácia tejto energie má síce pomerne nízku účinnosť, na druhej strane nesie so sebou v podstate nulové straty a je dlhodobá.
Ako sa delí biomasa?
Biomasu možno všeobecne deliť na “suchú” a “mokrú”. Suchá je tvorená napríklad drevom, do mokrej biomasy zaraďujeme zvyčajne výkaly všetkých hospodárskych zvierat zmiešané s vodou.
Taktiež existuje tzv. “špeciálna biomasa”, ktorá je tvorená olejninami a škrobovými a cukornatými plodinami. Táto skupina je vhodná najmä na výrobu liehu a bionafty.
Na základe druhu biomasy sa taktiež pristupuje k jej spracovaniu.
Suchá biomasa využíva technológie spaľovania, splyňovania a pyrolýzy.
Mokrá biomasa sa používa najmä na kvasenie, kompostovanie a anaeróbne vyhnívanie.
Biomasa ako vykurovacie palivo
Vyššie uvedenými procesmi vznikajú z biomasy rôzne formy paliva.
Už v praveku človek využíval biomasu v podobe dreva – teda formou spaľovania. A využíval ju nielen na spracovanie jedla, ale taktiež ako zdroj tepla. Spaľovanie môžeme v tomto prípade označiť za najstaršiu formu spracovania biomasy.
Naskytá sa nám teda otázka – možno v dnešnej “drahé energetické dobe” ušetriť za vykurovanie pomocou spracovania biomasy?
Čo potrebujeme na vykurovanie biomasou?
Na tento účel je samozrejme potrebné vhodné zariadenie. Veľmi tradičný je napríklad krb, ktorý aj dnes môžete nájsť v domácnostiach po celej Slovenskej republike. Ten samozrejme vykuruje pomocou vyššie uvedeného dreva a oheň je potrebné stále udržiavať. Podobne fungujú aj kachle, ktoré taktiež vykurujú pomocou dreva.
Dnes sa vyrábajú aj špeciálne kotly na biomasu. Tie fungujú na princípe spracovania peliet, brikiet, štiepok, alebo kusového dreva.
Výhodou takých kotlov je najmä ich vysoká účinnosť, ktorá dosahuje napríklad pri briketách až 95 %. Týmto vykurovaním používateľ rovnako ušetrí a zároveň je šetrný k životnému prostrediu. Na jeho inštaláciu možno navyše získať dotácie.
Je teda výhodné vykurovať pomocou biomasy?
Ak sa tu bavíme o finančnej stránke veci, veľmi záleží na tom, ako veľký typ priestoru pomocou biomasy vykurujeme a tiež na to, na aké vysoké teploty máme v úmysle vykurovať.
Môžeme sa však baviť o tom, že ak nebudeme prekurovať, môžeme sa pomocou biomasy vojsť do rozpočtu o iba 20 000 korunách za rok. Určite sa zhodneme na tom, že z tohto hľadiska je vykurovanie pomocou biomasy oproti plynu značne výhodnejšie.
Výhody vykurovania biomasou | Nevýhody vykurovania biomasou |
---|---|
nižšie náklady – za nejakú dobu sa vám dokonca vrátia financie vložené do kúpy špeciálneho kotla | potreba priestoru na uskladnenie biomasy |
uhlíkovo neutrálne kúrenie – vyprodukuje totiž toľko oxidu uhličitého, koľko ho rastlina za celý život premenila na kyslík | vysoká nákupná cena kotla – pohybuje sa okolo 2 000 – 4 000 eur (či dokonca viac) |
obnoviteľný zdroj energie – na rozdiel od fosílnych palív organické látky neustále ďalej vznikajú | viac starostlivosti pri kúrení |
nižšia závislosť na fosílnych palivách – a teda nižšia stopa v rámci globálneho otepľovania | riziko úniku škodlivín – pri spaľovaní totiž dochádza k vzniku popola, prachu a iných odpadov, ktoré môžu unikať |
štátne dotácie na špeciálny kotol |
Zdroje: O energetike, Optimtop, Ušetrené, Kadria kotly, Veselé bývanie
Kamila Tomková je vášnivou čitateľkou kníh – najmä tých s fantasy tématikou, ale nepohrdne ani klasickou literatúrou. Vo svojom voľnom čase rada varí a skúša nové recepty, alebo trávi čas so svojimi najbližšími a priateľmi nad pohárom dobrej kávy či vína. Písanie ju sprevádza od základnej školy a snaží sa vo svojom koníčku stále zdokonaľovať.