Mráz niekoho otravuje, iný ho miluje. Hoci teraz máme leto a skôr riešite extrémne vysoké teploty, máme pre vás zaujímavý článok na tému kryogenika. Že ste tento pojem ešte nikdy nepočuli? Nevadí – dnes vám ho priblížime a veríme, že po prečítaní článku vám bude toto slovo dávať oveľa väčší zmysel. Poďme na to!
Obsah
Čo je to kryogenika?
Kryogenika je fyzikálny odbor zameraný na dosahovanie veľmi nízkych teplôt a skúmanie ich vplyvu na rôzne materiály. Nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach, pričom najvýraznejšie je využívaná pri kryogénnom spracovaní kovových materiálov. Tento proces prináša viacero výhod – predlžuje životnosť výrobkov, čím znižuje náklady na ich výmenu, a zároveň zvyšuje odolnosť materiálu proti opotrebovaniu. Výsledkom je vyššia spoľahlivosť a efektivita prevádzky.
Kde sa kryogenika využíva?
Využitie kryogeniky je mimoriadne rozsiahle, takže nie je prekvapením, že sa s ňou stretávame v mnohých vedných a technických odboroch. Napríklad vo výskume supravodivosti sú extrémne nízke teploty nevyhnutné – dosahujú sa pomocou skvapalnených plynov ako hélium alebo dusík.
Veľký hadrónový urýchľovač (Large Hadron Collider) v CERN-e využíva na chladenie svojich zariadení skvapalnené hélium. Hélium však nájde uplatnenie aj v kozmonautike – slúži na udržiavanie tlaku v nádržiach raketových stupňov a zároveň sa používa aj na ich chladenie.
Kryogenika vo vesmíre
Sondy a družice vystavené priamemu slnečnému žiareniu sú často vybavené heliovým chladiacim systémom. Ten slúži nielen na ochranu pred teplom, ale aj na chladenie prístrojov určených na snímanie infračerveného spektra – príkladom je Herschelova vesmírna observatórium.
Medzi ďalšie kryogénne systémy vo vesmíre patria pohonné látky ako skvapalnený vodík a skvapalnený kyslík. Túto kombináciu využívajú napríklad raketoplán Space Shuttle alebo raketa Delta IV. V strojárstve sa kryogénne tepelné spracovanie používa na zlepšenie štruktúry ocele – konkrétne na zdokonalenie martenzitickej fázy a rozklad zvyškového austenitu, čím sa zvyšuje odolnosť a životnosť materiálu.
Stretávame sa s kryogenikou aj doma?
Možno sa budete čudovať, ale áno – stačí sa pozrieť do kuchyne. Nože, sekáče, škrabky, strúhadlá aj rezné komponenty kuchynských robotov – všetky tieto nástroje môžu vďaka správne vykonanému kryogénnemu spracovaniu dosiahnuť násobne vyššiu životnosť. Tento proces tak prispieva k precíznej príprave jedál v profesionálnych kuchyniach po celom svete.
Či už ide o profesionálnych kuchárov alebo nadšených amatérov, kvalitné ostrie je v kuchyni nevyhnutnosťou. Málokto však rád brúsi svoje obľúbené nože, pretože každé brúsenie znamená ich opotrebovanie. Kryogénna úprava dokáže výrazne predĺžiť dobu, po ktorú si ostrie zachová svoju kvalitu, a tým oddialiť potrebu jeho opätovného brúsenia. Mimochodom, aj gastronómia zažíva svoj pokrok – veľkým trendom je napríklad molekulárna kuchyňa!
Kryonika vs kryogenika
Hoci znejú kryonika a kryogenika veľmi podobne, vedecká komunita ich rozlišuje ako dva odlišné odbory. Kryogenika sa zaoberá dosahovaním a využitím extrémne nízkych teplôt (kryogénne mrazenie), zatiaľ čo kryonika sa sústreďuje na uchovávanie ľudského tela po smrti s nádejou na jeho budúce oživenie.
Väčšina zástancov kryoniky pripúšťa, že aktuálne ešte neexistuje technológia, ktorá by umožnila skutočné vzkriesenie – a nie je isté, či dnešné spôsoby konzervácie tiel budú vôbec niekedy funkčné.
Čo dodať?
Kryogenika je fascinujúci odbor, ktorý ukazuje, akú zásadnú úlohu môže mať teplota – či skôr jej extrémny pokles – v modernej vede, priemysle aj každodennom živote. Či už ide o pokročilý výskum vo fyzike, kozmické technológie, úpravu kovov v strojárstve alebo ostrie kuchynských nožov, všade tam má kryogénne spracovanie významné miesto.
Vďaka svojim prínosom – dlhšej životnosti materiálov, vyššej odolnosti a efektivite – má tento odbor čoraz väčší význam a jeho potenciál do budúcna je obrovský. A hoci si to možno pri letných horúčavách neuvedomujeme, práve extrémny chlad môže byť kľúčom k pokroku v mnohých oblastiach nášho života.
Ak vás zaujíma ďalšia technologická zaujímavosť, určite si prečítajte článok na tému aditívne technológie!
Zdroje: Kryogenika.cz, Rigad.cz, Kryogenika.cz, iDnes.cz
Kamila Tomková je vášnivou čitateľkou kníh – najmä tých s fantasy tématikou, ale nepohrdne ani klasickou literatúrou. Vo svojom voľnom čase rada varí a skúša nové recepty, alebo trávi čas so svojimi najbližšími a priateľmi nad pohárom dobrej kávy či vína. Písanie ju sprevádza od základnej školy a snaží sa vo svojom koníčku stále zdokonaľovať.