Letecké palivo

V súčasnosti sa väčšina leteckých palív vyrába destiláciou z ropy. Oddeľovanie jednotlivých zložiek ropy, ktoré sa líšia teplotou varu, sa vykonáva pomocou frakčnej destilácie. Produktmi takej destilácie sú uhľovodíkové plyny (propán, bután), benzínová frakcia, petrolejová frakcia (petrolej), plynový olej (motorová nafta) a destilačný zvyšok (mazut).  Letecký benzín a letecký petrolej sa potom získavajú z benzínovej a petrolejovej frakcie.

Letecké palivá delíme na dva základné druhy:

• letecký benzín,
• letecký petrolej.

Na rozlíšenie leteckých palív sa používa farebné značenie. Letecký benzín sa značí červenou farbou, letecký petrolej čiernou.

Letecký benzín

Letecký benzín (AVGAS) sa používa pre piestové motory lietadiel. Je vysoko prchavý a extrémne horľavý. Má nízky bod vzplanutia. Letecké motory musia pracovať pri rôznych podmienkach a tomu zodpovedajú aj letecké palivá. Musí byť schopná horenia za rôznych podmienok a nesmie dochádzať k výbuchu alebo detonácii v motore.

Letecké benzíny sa delia podľa oktánového čísla (OČ), ktoré vyjadruje odolnosť paliva proti jeho samozápalu. V súčasnosti sa používajú iba dva druhy leteckých benzínov – AVGAS 100 a AVGAS 100LL. AVGAS 100 je vysokooktánový olovnatý benzín s OČ 100. AVGAS 100LL je tiež vysokooktánový benzín s OČ 100, jedná sa však o nízkoolovnatú verziu paliva AVGAS 100.

Pomerne novým typom paliva je AVGAS 82UL. Ide o bezolovnatý benzín s oktánovým číslom okolo 80. Používa sa pri strojoch s menšími výkonmi, kde nie je potrebné vysokooktánové palivo AVGAS 100.

Toto letecké palivo sa vyznačuje nižšou prchavosťou a nižším destilačným rozmedzím. Oproti automobilovým benzínom majú vyšší začiatok destilácie (10 % musí predestilovať do 75 °C) a nižší koniec destilácie (175 °C). Veľmi prísne sú požiadavky na čistotu a na nízkoteplotné vlastnosti. Povinným parametrom je bod kryštalizácie, ktorý môže maximálne dosiahnuť -58 °C. Je bežnou obchodnou praxou, že letecké benzíny sú aj zafarbené podľa druhov (najčastejšie červená, u vysoko oktánových olovnatých druhov modrá alebo zelená).

Bezolovnatý druh leteckého benzínu sa používa pre menšie a výkonovo slabšie letecké spaľovacie motory. Olovnaté typy s vyšším oktánovým číslom sa používajú pre moderné výkonné letectvo, predovšetkým pri malých turbovrtuľových lietadlách.

Súčasné špecifikácie leteckých benzínov sú stanovené normou ASTM D 910. Na Slovensku  sa letecké benzíny nevyrábajú a ich obnovenie sa nepredpokladá.

Letecký petrolej

Letecký petrolej (palivo jet, kerosín, anglicky aviation turbine fuel) je najrozšírenejším leteckým palivom. Letecký petrolej je určený pre prúdové motory turbínového typu. Pohonná hmota sa používa pre letecké prúdové motory od dopravných lietadiel až po nadzvukové vojenské lietadlá. Existuje celý rad špecifikácií pre toto palivo. V USA sa používa palivo JET A. JET A a JET A-1 sa vyrába čiastočnou destiláciou a patrí do petrolejovej frakcie. Tieto palivá sa vyznačujú nízkou prchavosťou. Tretím typom leteckého petroleja je palivo JET B. Ide o zmes petroleja a benzínu. Kvôli nízkemu bodu tuhnutia sa toto palivo používa najmä v Kanade a na Aljaške.

Letecký petrolej používajú moderné reaktívne motory. Letecké palivo je zmesou uhľovodíkov vriacich v rozmedzí 130–300 °C. Letecký petrolej je do určitej miery podobný ľahkej motorovej nafte pre arktickú klímu. Je tvorený ešte ľahšími frakciami s nižšou destilačnou teplotou a nižšou hustotou. Jeho kvalitatívne parametre musia zodpovedať odlišným prevádzkovým podmienkam. Za účelom zlepšenia potrebných vlastností sú pridávané najrôznejšie chemické aditíva. Letecký petrolej podlieha z hľadiska kontroly kvality veľmi prísnym kontrolám, pretože je technická porucha lietadla spôsobená nevyhovujúcou kvalitou paliva neprípustná.

Kvalitatívne požiadavky na letecký petrolej je možné principiálne rozdeliť do niekoľkých skupín. Posudzuje sa:

• čistota paliva,
• prchavé a nízkoteplotné vlastnosti,
• kontaminácia nežiaducimi prímesami a
• stabilita paliva.

Každá vyrobená šarža a každá jednotlivá dodávka leteckého petroleja musí byť od výrobcu alebo dodávateľa opatrená certifikátom osvedčujúcim zloženie a vlastnosti dodávaného paliva. Palivo je hydrogenačne odsírené. Pre zlepšenie úžitkových vlastností môže letecký petrolej obsahovať ďalšie vhodné aditíva napr. antioxidanty, vodivostné prísady a mazivostné prísady.

Čo keď letecké palivo natankujeme do auta?

Letecký petrolej je pomerne mastný, teda pri použití v zážihovom motore by sa správal podobne, ako keby ste natankovali naftu. Došlo by k zalepeniu (upchatiu) palivovej sústavy. Pokiaľ by ste letecký petrolej chceli použiť v motore automobilu, bolo by lepšie zvoliť vznetový motor.

Pre použitie v zážihovom automobilovom motore by bol teda oveľa vhodnejší letecký benzín. Požiadavky na jeho kvalitu sa totiž od požiadaviek na kvalitu automobilového benzínu líšia málo. Používajú sa ako verzie s antidetonačnou prísadou v podobe tetraetylu olova, tak varianty bez neho. Problém je, že verzia bez obsahu olova niekedy vykazuje oktánové číslo určované motorovou metódou minimálne 80, zatiaľ čo pri automobilových benzínoch je táto hodnota minimálne 85. V praxi by tak použitie takéhoto benzínu v zážihovom motore vozidla mohlo spôsobovať samozápaly.

Podstatne lepšie je na tom letecký benzín s prísadou olova, u ktorého je požiadavka na oktánové číslo určované motorovou metódou nad 100 jednotiek. Tento letecký benzín by teda z hľadiska oktánového čísla moderným zážihovým motorom áut plne vyhovoval. Problém je však s olovom, s ktorým si nerozumie katalyzátor vo výfukových plynoch.