Tichá prítomnosť mikroplastov sa z každodennej reality nenápadne preniesla až do našich tiel. Možno si práve kladiete otázku: Ako sa dostanú mikroplasty do tela? A čo vlastne spôsobujú mikroplasty vo vode a ľudskom organizme?
Tento článok ponúka odpovede a zároveň upozorňuje na rastúce riziko, ktoré sa týka nás všetkých – zamestnancov, firiem aj bežných spotrebiteľov.
Obsah
Mikroplasty vo vode: Neviditeľná záťaž pre ekosystémy
Mikroplasty predstavujú plastové častice menšie ako päť milimetrov. Do vody sa dostávajú rozkladom väčších plastových predmetov, priemyselnou výrobou alebo praním syntetických textílií. Prítomné sú v riekach, moriach aj v pitnej vode. Ich rozšírenie je natoľko masívne, že boli nájdené aj v ľadovcoch, dažďových zrážkach či v morských živočíchoch.
Z pohľadu firiem ide o problém, ktorý výrazne ovplyvňuje tak environmentálnu zodpovednosť podnikov, ako aj reputáciu značiek. Firmy, ktoré chcú pôsobiť ako udržateľné a dôveryhodné, by mali aktívne prehodnocovať svoju produkciu plastov, zavádzať recyklovateľné obaly a kontrolovať svoje odpadové hospodárstvo.
Ako sa dostanú mikroplasty do tela?
Možno vás prekvapí, že mikroplasty dnes prijímame prakticky denne – nielen vodou, ale aj jedlom a vzduchom. Mikročiastočky boli nájdené v morských plodoch, soli, pive aj balenej vode. Pri bežnom dýchaní v mestskom prostredí je tiež možné vdýchnuť plastové častice vzniknuté z odevov alebo pneumatík.
Najnovšie štúdie potvrdili prítomnosť mikroplastov nielen v ľudských črevách, ale aj v krvi, placentách a dokonca v pľúcnom tkanive. Hoci ide o pomerne nový výskumný smer, výsledky naznačujú, že mikroplasty môžu prechádzať hematoencefalickou bariérou a dostávať sa do citlivých orgánov. Tento jav vyvoláva znepokojenie vedcov aj zdravotníckych organizácií.
Čo spôsobujú mikroplasty v tele?
Zdravotné dopady mikroplastov nie sú zatiaľ úplne preskúmané, no vedecké práce upozorňujú na niekoľko zásadných rizík. Mikroplasty môžu obsahovať toxické látky ako ftaláty alebo bisfenol A (BPA), ktoré pôsobia ako endokrinné disruptory. Tieto látky narúšajú hormonálnu rovnováhu, čo môže viesť k neplodnosti, poruchám metabolizmu či vývojovým vadám.
Okrem toho môžu mikroplasty fungovať ako prenášače ďalších škodlivín ako ťažkých kovov, baktérií a vírusov. Pri prechode tráviacim traktom môžu vyvolávať zápalové reakcie, zaťažovať imunitný systém alebo narúšať črevný mikrobióm. Štúdia publikovaná v Environment International (2024) potvrdila, že ľudská krv obsahuje až štyri rôzne typy plastov, vrátane polyetylénu (PE) a polystyrénu (PS).
Firmy pôsobiace v zdravotníctve, potravinárstve alebo chemickom priemysle by mali tieto poznatky vnímať ako varovný signál. Preventívne opatrenia, pravidelné audity bezpečnosti surovín a dôsledná kontrola dodávateľských reťazcov sa tak stávajú nevyhnutnou súčasťou zodpovedného podnikania.
Čo môže urobiť každý z nás – a každá firma?
Situácia nie je beznádejná. Obmedziť mikroplasty možno na úrovni jednotlivcov aj firiem. Začnite tým, že prestanete používať jednorazové plasty, prejdete na textílie z prírodných vlákien a budete preferovať výrobky bez mikrogranúl. Doma aj na pracovisku možno filtrovať pitnú vodu alebo zvážiť využitie filtračných systémov na práčkach.
Pre zamestnávateľov je kľúčové vzdelávať zamestnancov a zohľadniť dopad mikroplastov v rámci environmentálnych stratégií. Ak prevádzkujete výrobný závod, zamerajte sa na optimalizáciu odpadu, monitoring vodných emisií a informovanie verejnosti o vašich krokoch. Transparentnosť a ekologické iniciatívy posilňujú dôveru klientov aj obchodných partnerov.
Právny rámec a odporúčania
Európska únia aj jednotlivé štáty postupne zavádzajú regulácie týkajúce sa plastového odpadu. Napríklad smernica EÚ 2019/904 o obmedzení jednorazových plastových výrobkov zakazuje mnohé bežne používané plastové produkty. Rovnako sa pripravujú nové normy pre klasifikáciu a označovanie mikroplastov v kozmetike a priemyselnej výrobe.
Z pohľadu zamestnávateľa je preto dôležité sledovať aktuálnu legislatívu a pripravovať sa na zmeny. Implementácia ekologických štandardov nie je len morálnou povinnosťou – stáva sa kľúčom k udržateľnosti a konkurencieschopnosti.
Záver: Nepodceňujme mikroplasty, konajme zodpovedne
Mikroplasty nie sú len neškodným odpadom. Predstavujú komplexný problém zasahujúci zdravie, životné prostredie aj ekonomiku. Je načase, aby sme ich prítomnosť vnímali ako vážny signál na prehodnotenie správania – doma, vo firme aj v celej spoločnosti.
Zaujímajte sa o kvalitu vody, ktorú pijete. Sledujte, čo jete. A ak vediete tím alebo podnikáte, ukážte, že vám záleží na budúcnosti nielen vašej, ale aj vašej značky a komunity.
Zdroje: EuroParl.europa.eu, Recetox.MUNI.cz, Samosebou.cz, Ih.cas.cz, KomunálníEkologie.cz, Wikipédia.org, BrainMarket.cz, ScienceDirect.com, EuropeanUnion.eu, Nature.com
Fascinuje ju veda aj objavovanie nového. Biochémia jej dáva odpovede, ale tiež vyvoláva ďalšie otázky, ktoré jej pomáhajú skúmať v laboratóriu, ale aj v kuchyni. Zaujíma sa o biohacking a hľadá spôsoby, ako vylepšiť fungovanie tela i mysle. Miluje pohyb, ktorý jej dodáva energiu a slobodu. Neustále hľadá spojenie medzi vedou, kreativitou a každodenným životom.